V marci sa naši nemčinári vydali na exkurziu do Kežmarku, kde absolvovali bohatý program. Na úvod nás v dome stretávania privítal predseda miestnej organizácie Karpatonemeckého spolku Belo Wagner, ktorý žiakov zaujal opisom histórie Nemcov v regióne - ich príchodom na naše územie, aktivitami, ktorými sa zaoberali, ale aj núteným odsunom po druhej svetovej vojne a obnovení činnosti organizácií nemeckej menšiny pred vyše 30 rokmi. Opísal aj, aká je situácia v súčasnosti a aké aktivity vyvíja Karpatonemecký spolok. Potom sme sa presunuli do neďalekých evanjelických kostolov – najprv do dreveného artikulárneho kostola. Artikulárne kostoly boli postavené v dnešnom Uhorsku na základe artikúl č. 25 a 26 prijatých na sneme v Šoproni, ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov za určitých podmienok – kostoly nemali takmer žiaden základ, na stavbu bolo použité iba drevo, nesmeli byť použité klince a kostoly museli byť mimo mestských hradieb. Kostol bol vysvätený v roku 1717, v roku 1991 vrátený evanjelickej cirkvi a zrekonštruovaný, v roku 2008 bol zapísaný aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nový evanjelický kostol, stojaci hneď vedľa starého, bol vysvätený v roku 1894. Bol postavený podľa projektov dánskeho stavebného inžiniera Theofila von Hansena, ktoré boli pôvodne určené pre orient. Kostol nemá jednotný stavebný štýl, je postavený v tzv. eklektickom slohu. Kostol je netradičný svojim červeno-zeleným sfarbením, ale aj vzhľadom, ktorý pripomína zvonku skôr mešitu alebo synagógu. Nemohli sme vynechať ani návštevu významného kežmarského lýcea, ktoré obsahuje 150 000 zväzkov kníh, z toho mnohé raritné, vrátane 2600 kníh zo 16. storočia. Toto lýceum nadviazalo na predošlú mestskú školu, ktorá bola v Kežmarku už od 14. Storočia. Lýceum bolo v terajšej budove od roku 1776. Kežmarské lýceum kvôli vynikajúcemu pedagogickému obsadeniu a náboženskej aj národnostnej tolerancii navštevovali študenti z celej strednej Európy bez rozdielu vierovyznania. V súčasnosti je lýceum národná kultúrna pamiatka a je v nej najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Potom sme sa prešli historickým centrom mesta a dostali sme sa ku kežmarskému hradu, kde sme v jeho priestoroch absolvovali zaujímavú prednášky venované dvom známym miestnym osobnostiam - priekopníkovi röntgenológie v Uhorsku Dr. Vojtechovi Alexandrovi a gymnaziálnemu profesorovi, horolezcovi, horskému záchranárovi a fotografovi Alfrédovi Groszovi. A čo najviac zaujalo našich žiakov? “Asi Lýceum, najprv množstvom kníh a potom aj prísnymi pravidlami, ktoré museli dodržiavať žiaci”, povedala Katka Víznerová a jej spolužiačka Olívia Vašková so smiechom dodala: “Ak by také platili aj dnes, určite by som za trest skončila zatvorená v tmavej komore, kam zatvárali neposlušných žiakov.” Aj Lukáša Beskida zaujalo najviac lýceum: “Študenti sa tam učili 8 cudzích jazykov, to si ani neviem predstaviť”. “Mňa nepríjemne prekvapilo, že pri takej unikátnej zbierke, keď reštaurovanie jednej knihy stojí vyše 1200 eur, štát neprispeje na tieto práce ani centom”, nechápavo krútila hlavou Júlia Benediková. “Som rada, že som sa tejto exkurzie zúčastnila, lebo som nielen videla zaujímavé miesta, ale som sa dozvedela aj veľa nových vecí, o ktorých som predtým vôbec nevedela”, zhrnula na záver Ema Benejová.
